Úvod
Aritmosofia je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním symboliky a vnútorného významu čísel, a to nielen v rôznych aspektoch ľudského života, ale aj v celom univerzálnom Bytí. Tento termín pochádza z antického sveta, svoje korene má v pytagorejskej filozofii. Podľa pytagorejcov sa celý prejavený Vesmír riadi harmóniou a vzájomným vzťahom čísel, ktoré zodpovedajú rôznym jeho aspektom.
Princípy aritmosofie využíva aj tzv. Pytagorov diagram (znázornený v podobe numerologickej mriežky), ktorý ukazuje nielen zastúpenie a kvalitu jednotlivých čísel v ňom, ale aj ich vzájomné vzťahy medzi sebou. Tento diagram nám tak pomáha objasniť význam a analogické prepojenie kvality čísel s osobnosťou človeka vďaka analýze dňa jeho narodenia.
Základné pojmy
Na úvod si najskôr povedzme niečo o význame nielen slova aritmosofia, ale i numerológia, ktorá je v súčasnosti veľmi známa a vyhľadávaná v oblastiach rôznych ezoterických smerov. Aritmosofia a numerológia majú spoločné základy v interpretácii a symbolike čísel. Obe náuky sa zaoberajú číselnými vzorcami a ich významom pre ľudský život a výklad osobnosti človeka. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v ich filozofickom základe a prístupe k číslam.
Aritmosofia (z gréčtiny: ἀριθμός, „arithmos“, číslo, a σοφία, „sophia“, múdrosť) sa zameriava na symbolické ozrejmenie čísel v kontexte duchovnej a ezoterickej filozofie. Zastáva názor, že čísla majú spirituálny pôvod a odkazujú na nadpozemské skutočnosti, ktoré sú mimo nášho bežného vnímania. Kladie dôraz na dôkladné štúdium čísel a ich významov, využíva komplexné symboly a geometriu čísel na rozlúštenie ich tajomstiev a hlbšie pochopenie univerzálnych zákonov. Numerológia, „veda o číslach“ (z gréčtiny: νούμερος, „numerós“, číslo, a latinčiny: „logos“, slovo, veda), sa zameriava skôr na praktickú aplikáciu čísel a ich významu pre ľudský život v rôznych oblastiach, ako je osobnostný rozvoj, biznis, zdravie, či medziľudské vzťahy. Zaoberá sa napríklad numerologickými analýzami mien, dátumov narodenia a iných osobných údajov a snaží sa odhaľovať vlastnosti, schopnosti a slabé či silné stránky v živote jednotlivcov.
V oboch disciplínach sa čísla interpretujú pomocou numerologických výpočtov, ktoré majú svoje charakteristické významy a postupy. Aj keď v určitých smeroch môžeme oba pojmy považovať za synonymá, v našom prípade sa na tejto webovej stránke z viacerých dôvodov prikláňame k termínu aritmosofia, využívajúc špecifický numerologický prepočet a ďalšie číselné kódy.
Nesmieme na tomto mieste ešte zabudnúť na princíp zvaný mathesis, ktorý je súčasťou názvu tohto webu. Mathesis(z gréčtiny: μάθησις, učenie, vzdelanie, veda) bola interdisciplinárna staroveká grécka veda, ktorá sa zaoberala všeobecným učením a zahŕňala v sebe filozofiu, matematiku, astronómiu, hudbu a gramatiku. Zameriavala sa na rozvoj poznania a chápanie sveta a na prepojenie vedy a filozofie. Jej predmetom bolo hľadanie zákonitostí a súvislostí v prírode a v ľudskom bytí. Mathesis sa vyznačovala aj snahou o harmonizáciu a rovnováhu medzi duchovným a fyzickým svetom. Je často a oprávnene spájaná s Pytagorom, nakoľko ju práve Pytagoras a jeho nasledovníci uznávali ako jednu z najdôležitejších vied a používali ju ako základ pre svoje učenie o číslach a ich vzťahu k svetu.
Osobnosti
Súčasné poznanie týkajúce sa čísel a ich vnútorných významov by nebolo dnes vôbec také zrejmé, ak by v našej minulosti nežili veľkí myslitelia, ktorí tieto poznatky rozpracovali do komplexného systému na interpretáciu reality. Pozrieme sa aspoň na tých najznámejších z nich.
Pytagoras bol grécky filozof, matematik a mystik, ktorý žil okolo rokov 580-500 pred n. l. na ostrove Samos. Jeho učenie sa zaoberalo najmä matematikou, filozofiou a náboženstvom. Skúmal význam čísel a ich vplyv na náš svet. Podľa tejto náuky sú čísla základom všetkého vo vesmíre a majú významné postavenie aj v našom živote. Pytagoras tvrdil, že čísla majú svoju vlastnú kvalitu a energetickú vibráciu, a rovnako, že každé má svoju vlastnú osobnosť. Jeho teórie rovnako ako prax boli postavené na princípe, že všetko v našom svete má matematickú podstatu.
Pytagoras, ktorý bol údajne zasvätený v Egypte, učil, že čísla majú svoj význam aj v zdravovede pri liečení a rovnako aj to, že každá choroba má svoj číselný odtlačok. Jeho učenie tiež zahŕňalo etické a morálne zásady, ako napríklad zásadu spravodlivosti a mravnosti. Veril v prevteľovanie duše, teda v reinkarnáciu, a v to, že duša prechádza rôznymi životmi (metempsychóza, t. j. putovanie duše), aby si osvojila duchovné poznatky a zlepšila svoju nasledujúcu existenciu. V Krotone v južnom Taliansku založil Pytagorejskú školu, ktorá mala veľký vplyv na celú grécku filozofiu a matematickú vedu. Ľudia sa tam zaoberali matematikou, geometriou a hudbou a žili podľa prísnych pravidiel a vysokých morálnych zásad.
Platón bol rovnako gréckym filozofom, ktorý sa narodil v Aténach okolo roku 428 pred n. l. Patrí k najvýznamnejším filozofom staroveku. Jeho učenie o ideách tvrdilo, že skutočná realita sa skrýva v ideách, ktoré existujú nezávisle na nás, a ktoré sú zdrojom všetkých vecí v materiálnom svete. Podobne ako Pytagoras, aj Platón veril v božské spojenie medzi matematikou a filozofiou a bol fascinovaný číslami a ich kvalitou. Inšpiroval sa Pytagorovou koncepciou harmónie a proporcie, ktorú rozvinul práve v učení o ideách. V tomto učení predstavujú čísla ideálne vzory, ktoré určujú vlastnosti vecí a ich kvality. Podľa Platóna, kvalita čísel ovplyvňuje aj kvalitu myslenia a chápania.
Platón mal veľký vplyv na filozofiu, matematiku a vedu a jeho učenie o ideách a číslach ovplyvňovalo mnoho filozofov a vedeckých disciplín až do súčasnosti. V Aténach založil Akadémiu, ktorá sa stala centrom vzdelanosti v starovekom Grécku. Jeho diela sú považované za jedny z najdôležitejších a najvplyvnejších v celom západnom filozofickom kánone. Jeho učenie o ideách a číslach bolo jedným z najvýznamnejších krokov v histórii filozofie a jeho vplyv sa prejavil v mnohých oblastiach ako napríklad v náboženstve, etike, politike, logike, matematike a v rôznych vedeckých disciplínach.
Carl Gustav Jung (1875-1961) bol švajčiarsky psychiater, zakladateľ analytického psychologického prúdu a jedna z najvýznamnejších postáv v oblasti psychológie, ktorá patrí medzi najväčších mysliteľov 20. storočia. Zaujímal sa o rôzne aspekty ľudskej psychiky, vrátane snov, vnútorných obrazov a symbolov. Do psychológie zaviedol pojmy ako archetyp, kolektívne nevedomie, či individuácia (dosiahnutie cieľa vnútornej rovnováhy človeka prostredníctvom zjednotenia jeho duševných protikladov). Skúmal nielen psychologické fenomény, ale napríklad aj alchýmiu, staré mystické spisy, gnosticizmus a ďalšie náboženské tradície sveta.
Jeho koncepcia kolektívneho nevedomia poukazuje na to, že existuje vrstva nevedomia (akási „svetová psychika“), ktorá je prítomná vždy a všade v čase a priestore po všetky doby a pre všetky civilizačné okruhy. V nej a vďaka nej sú prepojení všetci ľudia a môžu tak spolu zdieľať tie jej zložky, ktoré sú skutočne univerzálne a platné vždy a všade bez obmedzení. Kolektívne nevedomie obsahuje základné vzorce a symboly, ovplyvňujúce ľudské správanie. Je to určitá platforma, kde sa odohrávajú veci a pochody spojené so svetovým kvalitatívnym dianím. Jung rozpracoval aj pojem archetypu, ktorým označoval základné obrazy a vzorce ľudskej psychiky, ktoré sa vyskytujú v rôznych kultúrach a v rôznom čase. Jungove kolektívne nevedomie nám tak ponúka „priestor“ k realizácii príslušných prepojení s individuálnou psychikou jednotlivca a jeho archetypy zas „matériu“, ktorá v tomto priestore pramení a ktorá sa môže následne prejaviť až na úrovni nášho hrubohmotného sveta.
G. Jung taktiež popísal (spolu s fyzikom W. Paulim) fenomén synchronicity, čo je jav, kedy dva nejaké deje či udalosti nemajú v chronologickom čase medzi sebou žiadne kauzálne prepojenie (žiadna a nich nie je príčinou tej druhej), no napriek tomu ich spája spoločná vnútorná kvalita (napríklad vplyv kvality časových dejinných cyklov, ktoré sa rytmicky vracajú v určitých periódach a ovplyvňujú celé prírodné i civilizačné dianie na našej planéte). Tento fakt existencie synchronicity má pre aritmosofiu najmä z hľadiska interpretácie čísel a ich symboliky nesmierny význam.
Predurčenosť
Ak si stručne zhrnieme predchádzajúce informácie, tak na základe nich môžeme nazerať na čísla ako na základné idei celého Bytia, z ktorých pramení všetko stvorené a jestvujúce. Sú to prvotné archetypy (pravzory), za pomoci ktorých je vďaka harmonickým proporciám a vzájomným prepojeniam utkaná celá realita Univerza. Všetko, čo existuje, má svoj pôvod v týchto číselných ideách. Tie sú zachytávané a interpretované našou individuálnou i kolektívnou psychikou, cez ktorú sa ich vnútorná hodnota a kvalita prenáša navonok a realizuje sa v podobe hmotnej reality a našich životov v nej.
Čokoľvek sa zrodí v čase pôsobenia čísel a ich kombinácií, nesie v sebe práve ich pečať, či odtlačok. Jednou z takýchto číselných kombinácií je napríklad aj dátum. Ktokoľvek sa počas nejakého dňa narodí, ten je ovplyvnený po celý svoj život vnútornou kvalitou príslušných archetypov, ktoré pôsobili počas daného dňa. Aby sme boli presní, samotný jeho život má túto kvalitu vo svojej prirodzenosti a nemusí byť (teda nie je) ničím už viac ovplyvňovaný. To znamená, že ako kvalita dňa, v ktorom sme sa narodili, tak aj naša vlastná kvalita, sú len dva synchrónne javy, procesy či deje v stvorení, na ktoré spoločne pôsobia tie isté číselné archetypy. Sú ich výslednicou a prejavom vo svete. Nejedná sa teda o žiadnu príčinnú súvislosť v zmysle kauzality hmotného sveta, ale práve o synchronicitu (C. G. Jung) dvoch či viacerých udalostí, kvalitatívne spojených príslušnými archetypmi, pôsobiacimi v chronologickom čase v podobe cyklických periód. Tento prístup, ktorý sme si tu predostreli, nielen že reflektuje súčasné ľudské poznanie a pomenúva ho adekvátnymi termínmi, ale vnáša do problematiky a pochopenia starovekej vedy aritmosofie hlbší rozmer a približuje nám ju oveľa zrozumiteľnejšie. Takže, vďaka tomuto pochopeniu a prejasneniu vedomia, nie sme už obmedzovaní vierou, že udalosti nášho života ovplyvňujú nejaké čísla, planéty, či hviezdy. Nič z toho a ani nič iné nám neurčuje osud, nie sme pod vplyvom žiadnych vonkajších faktorov, ale práve naopak – všetko, čo jestvuje, vrátane našich životov, plynie rytmicky vo vlnách božského stvorenia, súbežne a synchrónne, vždy v trochu inom zafarbení, a my sme toho nedeliteľnou súčasťou.
Myšlienka predurčenosti osudu (determinácie) tu nepramení v obmedzenosti vôle slobodne sa rozhodnúť, ale v obmedzenosti zdrojov, ktoré má k dispozícii daný deň a na základe ktorých sa počas neho my následne slobodne rozhodujeme. Aritmosofia nie je prostriedok, ktorý poukazuje na našu neslobodu, či ktorý ju nebodaj sám spôsobuje, ale opačne – je prostriedkom, dávajúci nám do rúk poznatky o silných a slabých stránkach našej osobnosti, ktoré môžeme využiť v zmysle svojej slobodnej vôle k tomu, aby sme maximálne zužitkovali svoj potenciál a vyhli sa možným rizikám. Je dôležité si uvedomiť, že aritmosofia nemôže byť zodpovedná za naše životné skúsenosti a rozhodnutia. Nesmie byť chápaná a používaná ako nástroj na analýzu predurčenosti osudu, ale skôr ako pomoc pri prebúdzaní a zlepšovaní osobnej moci a slobodnej vôle, ako pomoc stať sa lepším a plnohodnotnejším, či skôr dokonalejším (v zmysle Jungovej individuácie) človekom. Poskytuje nám nový náhľad na určité aspekty, ktoré nás môžu inšpirovať k zamysleniu nad svojou prirodzenosťou. Umožňuje nám uvedomiť si, kto sme a ako môžeme využiť svoje schopnosti a talenty, aby sme žili krajší a zmysluplnejší život a nesnažili sa nezmyslene ľpieť na svojich starých presvedčeniach a vierach, ktoré si vybudovalo naše nevedomé ego.
Dátum ako kód
V aritmosofii sa čísla považujú za kľúč k pochopeniu našej osobnosti a osudu. Podobne ako planéty v astrológii, ani čísla neovplyvňujú náš život, ale sú nositeľmi informačných kvalít (archetypov), ktoré nám môžu pomôcť pochopiť určité aspekty nášho bytia. Ak máme tie správne kľúče (číselné kódy), môžeme odomknúť dvere do takých oblastí kolektívneho nevedomia (príslušných informačných matríc), kam by sme sa bez nich nedostali. Dátum a jeho aritmosofický rozbor nám takéto kľúče poskytuje.
Treba si však hneď na úvod uvedomiť, že sa tu jedná o výpočet dátumu, nie človeka, ktorý sa počas neho narodil! Je to výhradne o energetike dňa a o tom, ako sa dá s danou výbavou ďalej pracovať. Kvalita dňa sa otlačí do čohokoľvek, čo sa v priebehu neho zrodí, alebo je vytvorené, či inak privedené k životu. Počas jedného dňa sa na svete narodí niekoľko desiatok tisíc ľudí – a každý je iný! Majú rozličné rodinné pomery, spoločenský status, vzdelanie, fyzické i psychické zdravie, inteligenciu, celkovú kvalitu života, jednoducho – rozličný osud. No čo majú všetci spoločné, je energetika dňa, v ktorom sa narodili. Z nej budú následne čerpať a využívať ju tak, ako budú môcť a vedieť, a to v rámci svojich možností a schopností.
Celosvetové používanie jednotného dátumu (aj keď existuje množstvo kalendárov a od nich odvodených dátumov, ktoré sa stále používajú buď lokálne, alebo v rámci nejakého náboženského či kultúrneho okruhu) spôsobilo fakt, že z dátumu, na ktorý zameriava každý deň pozornosť niekoľko miliárd ľudí, sa stala akási informačná matrica s nemalou silou a dosahom. Hovoriť preto o dátume ako iba o niečom bezvýznamnom, o kombinácii niekoľkých číslic a nič viac, by bolo prejavom určitej neznalosti. Sú veci, ktoré jednoducho pôsobia, aj keď ľudia o ich pôsobení nemusia nič vedieť, alebo – ak aj vedia – neveria mu.
Dátum je súbor čísel v zmysluplnej postupnosti. Má inú vnútornú hodnotu ako čísla samé osebe, z ktorých sa skladá. Je v tom prítomný tzv. synergický efekt, navýšenie hodnoty z dôvodu zoskupenia čísel do celku. Akoby 2 + 2 4 , ale skôr možno 2 + 2 = 5.
Na udalosti vplývajú rozličné príčiny – a nie je ich málo. A väčšina nám nie je známa, nevieme o nich nič, alebo sú pre nás jednoducho nepochopiteľné. Pytagorov diagram je len jednou z možností, ako takéto vplyvy aspoň čiastočne detekovať a následne, spoznané, lepšie uchopiť, prípade sa nimi nechať inšpirovať. Ako všetko iné má aj tento systém svoje obmedzenia a nedokáže všetko. Avšak to, čo vie a dokáže, môžeme my veľmi dobre využiť.